Kolegyne, kolegovia,
gratulujem nám všetkým k ukončeniu ďalšieho školského roka. Máme to za sebou. A kým sa vy pobalíte na prázdniny, chcel by som vám ešte priniesť jednu myšlienku, ktorá mi hlodá posledné dni v mysli.
Sedel som s vedúcim jednej stavebnej firmy. Cieľom bolo skúsiť mu vymyslieť nejakú automatizáciu, ktorá mu uľahčí život. Tak som sa ho spýtal to najdôležitejšie - čo ho najviac bolí?
Odpovedal jedným slovom: mikromanažment.
Denne rozdáva desiatky malých úloh rôznym ľuďom a už sa v tom stráca. Komu čo dal, či to niekto splnil, kde to viazne. Chaos, ktorý mu žerie energiu.
Moja prvá myšlienka bola: v tomto ti AI nepomôže.
A predsa dnes už intenzívne pracujem na AI asistentke. Vedúci firmy na ňu bude mať telefónne číslo. Bude jej diktovať pokyny, ona ich rozpošle kolegom ako úlohy, priebežne ich sumarizuje a na konci dňa vyhodnotí, čo je hotové a čo nie. Z chaosu sa spraví krásny poriadok.
Lebo po tomto stretnutí mi napadla otázka.
Keď sa naši žiaci raz dostanú na trh práce - budú od nich zamestnávatelia chcieť presne to, čo ich učíme na hodinách? Alebo budú potrebovať ľudí, ktorí vedia uvažovať v systémoch a vytvárať na mieru riešenia, ktoré niekomu uľahčia život?
A ešte jedna, možno dôležitejšia otázka:
Z čoho bude mať dieťa väčšiu radosť - z jednotky z písomky, alebo z niečoho, čo samo vybudovalo a v tej chvíli si uvedomilo, že je to naozaj použiteľné?
Ja si tú jednotku vážim. Nechcem ju zhadzovať. Ale pocit „toto som postavil ja a funguje to" ostáva oveľa dlhšie.
Ako v dieťati vybudovať ten pocit, že niečo vybudovalo?
Nemám na to hotovú odpoveď. Naozaj mi to vŕta v hlave a možno sa k tomu ešte vrátim v niektorom z ďalších newslettrov. Ale mám pocit, že je to jedna z najdôležitejších otázok, ktoré si ako učitelia môžeme položiť. A AI nám do nej vstupuje veľmi silno - lebo zrazu je oveľa jednoduchšie dať deťom priestor niečo skutočné vytvoriť.
Nechcem vám na záver roka nakladať domáce úlohy. Aj keď je pravda, že budem rád, ak mi k tomu napíšete nejakú svoju myšlienku.
Ale teraz podstatné je...
Choďte oddychovať. Zaslúžite si to.
Peter